Naučme dieťa hrať sa

Autor: Mgr. Eva Poláková, detský psychológ

Dieťa nevníma premety od narodenia, ale začína ich vnímať postupne s dozrievaním jeho zmyslov.

1.- 3. mesiac

V prvom štvrťroku života treba klásť dôraz na to, aby sa dieťaťu poskytovali zrakové a sluchové podnety. Už od 2. mesiaca života sa majú zavesiť nad postieľku dojčaťa a často aj meniť farebné hračky. Hračka má visieť na mieste pre dieťa dobre viditeľnom. Hračky by mali byť dostatočne veľké, umývateľné, ktoré sa dajú cmúľať a stačiť, ktoré sú ľahké a dajú sa dobre chytiť malou detskou rukou. Podporte, aby si dieťa uvedomilo svoje ruky (Hra varila myšička kašičku, Ruky, ruky, ručičky...), otvárajte mu dlane, šteklite ho na ne, masírujte mu jemne ruky i prsty. Okrem toho treba sa približovať k dieťaťu s rozličnými predmetmi a hračkami v ruke, jemne, nie prudko, pohybovať s nimi pred očami dieťaťa, poskytovať mu rôzne tak isto nie príliš silné zvukové podnety - hrkálky, zvončeky - prihovárať sa mu milým, láskavým, priateľským tónom a pritom sa naň usmievať. Pri výbere hrkálky dajte pozor, či je dostatočne ľahká, aby sa ňou dieťa nebuchlo, či neobsahuje také časti, ktoré môže dieťa prehltnúť či vdýchnuť, či nie sú v hračkách dierky, kam by mohlo dieťa vopchať prst, či nie sú na hračke šnúrky, ktoré by mohlo dieťa prehltnúť, obmotať okolo hrdla či prsta.

4. - 6. mesiac

V druhom štvrťroku treba klásť dôraz na pestovanie detských pohybov. Dojča má tráviť svoj čas bdenia takým spôsobom, aby mohlo meniť polohu tela. Nechajte dieťa voľne rozbalené na bezpečnej podložke, aby mohlo kopať, objavovať nové pohyby, objaviť a postupne skúšať chytať si vlastné nohy... Hračky v tomto období sa majú nachádzať nielen v dosahu zraku, ale aj ruky dieťaťa a kontakt dospelej osoby s dieťaťom musí povzbudzovať k úchopovej činnosti. Vhodné sú stále hrazdičky s rôznymi hrkálkami, farebné, motivačné deky na „pasenie baránkov“ . V tomto období má dieťa čo najčastejšie počuť ľudský hlas a ľudskú reč spojenú s konkrétnymi situáciami a predmetmi. Veľa sa s dieťaťom smejte, žartujte s ním, robte rôzne grimasy.

7. – 9. mesiac

V treťom štvrťroku musí mať dieťa možnosť čoraz častejšie bezprostredne sa kontaktovať s predmetmi tak, aby ich mohlo držať v rukách, ohmatávať ich, udierať jedným predmetom o druhý, hádzať ich a pod. Ukážte mu, ako si môže dávať veci z jednej ruky do druhej, dávajte mu stravu, ktorú si samo môže dávať do úst, zoznamovať sa s lyžičkou. Dospelí majú výrazne vyslovovať názvy predmetov, ktoré dieťa vidí, možnosť je tu zavádzať určité zvukové zjednodušenia: pes - hav, hav, hodinky - tik-tak.... Treba povzbudzovať dieťa k zmene telesnej polohy napr. dať hračku tak, aby bolo nútené sa za ňou otočiť a keď je dieťa veselé, treba ho provokovať k džavotaniu. Napodobňujte všetky zvuky dieťaťa, meňte tón a hlasitosť vášho hlasu. Ukážte dieťaťu jeho obraz v zrkadle, povedzte mu, kto tam je. Vyslovujte jeho meno čo najčastejšie. Vhodné sú umývateľné, ale aj látkové knihy, lopty rôznych veľkostí. Aby si dieťa uvedomilo svoju hmotnosť, podporujte ho pri hrách, pri ktorých dvíha hlavu a pokúša sa i vstať.

10. - 12. mesiac

V štvrtom štvrťroku musí mať dieťa zabezpečenú možnosť pohybovať sa po celej izbe alebo jej značnej časti. Povzbudzujte ho v lezení ukázaním farebnej hračky alebo vystretými svojim rukami. Treba mu poskytnúť predmety na opretie sa pri vstávaní a neskôr chodení. Zabezpečte mu čoraz častejšie príležitosti vykonávať najjednoduchšie činnosti na slovný príkaz (ukáž, kde je bába, urob pá-pá...) Spievajte si jednoduché pesničky či počúvajte ich na prehrávači. Treba mu poskytnúť hračky na rozvoj jemnej motoriky v podobe hračiek, ktoré sa dajú otvárať, stáčať, vkladať jedna do druhej, hračky, ktoré robia hluk, alebo mu dovoľte hrať sa s kuchynským náradím, čítajte mu z rôznych kníh, pomenúvajte predmety v knihe, zaobstarajte pohyblivé hračky - deti rady tlačia vedľa seba autíčka, zvieratká, mäkké kocky, ktoré sa dajú použiť na stáčanie, hádzanie a na stavanie, plyšové hračky, ktoré nemajú časti, ktoré by sa dali ľahko rozobrať (odtrhnúť oko). Dôležité sú hračky do vody - plávajúce kačičky, loďky, poháriky, vedierka.

Všetky tieto činnosti sa však ešte nenazývajú hrou. Ide tu skôr o stimuláciu nervovej sústavy, ktorá je nevyhnutná na celkový vývin osobnosti dieťaťa.

12. – 24. mesiac

Ročné dieťa začína samostatne chodiť, používať prvé slová, typický druh činnosti sa na najbližšie obdobia stáva manipulačná a pohybová hra, dieťa sa učí predmety premiestňovať, meniť ich počas hry, ustavične si cvičí motoriku neprestajnou aktivitou rúk a prstov, určitý druh hry preň predstavuje aj osvojenie si používania lyžičky či obúvanie si topánok. V 15. mesiaci postaví dieťa vežu kocku na kocku, v 18. mesiaci väčšina detí dokáže postaviť vežu z troch kociek, v 21. mesiaci z piatich kociek. Deti obľubujú také hračky, ktoré vydávajú zvuk či melódiu, obrázkové vkladačky s možnosťou doplniť chýbajúce obrázky vložením do výrezu, motorky a zvieratká ako odrážadlá, ktoré dieťa poháňa samo. Dieťa začína používať reč, prvé slová, treba ho v tom podporovať čítaním riekaniek, ktoré časom si zapamätáva a rado dopĺňa najmä koncové slová. Treba začať už aj s čítaním jednoduchých rozprávok, počúvaním detských pesničiek, podporovať prvé tanečné pokusy dieťaťa. Rado sa deti učia napodobňovať zvuky zvierat či dopravných prostriedkov. Nezabudnite ani na hudobné nástroje, oboznamujte dieťa s ich zvukmi. Dieťaťu potrebu čmárať uspokoja hrubé voskovky, ktoré sa zbytočne nelámu.

24. – 36. mesiac

Dieťa rado začína chodiť po schodoch, najskôr s pomocnou rukou dospelého, od veku približne 2 rokov samo, najskôr dieťa zvláda cestu hore schodmi, neskôr dolu schodmi, rozvojom zrakovej koordinácie sa dvojročné dieťa učí stavať vežu zo 6 kociek, dvaapolročné dieťa z 8 kociek. Môžete sa hrať slovné hry, že začnete používať prídavné mená: hnedý macík, veselá bábika, malé auto... Koncom 2. roka dieťa má osvojených okolo 300 výrazov. Začína používať konštrukčné hračky a stavebnice, rado stavia veže a stavby a potom ich rúca a stavia nové. Deti majú rady rytmickú hudbu a tanec. Dovoľte, aby s dieťa oboznámilo s domácimi predmetmi, prípadne mu zadovážte hračkárske napodobeniny: kladivo, vŕtačka, metlička a lopatka, nožík, valec na cesto... Deti sa v tomto veku bez rozdielu pohlavia rady hrajú s bábikami, rady ich prezliekajú či kúpu, rady im varia. Deti obľubujú telefón na učenie sa konverzácii, vhodné sú hračky s kolesami na ťahanie. Deti sa potešia, pokiaľ si budete s nimi modelovať z plastelíny či modelovacej hmoty. Dieťa používa ceruzku.

Trojročné deti

Dieťa vie už behať, rado vyhľadáva náročnejšie cestičky, šikmé plochy, v priebehu 3. roka sa dieťa učí striedavo klásť nohy na stupienky schodov, tak, ako to robí dospelý človek. Koncom 3. roka dieťa ľahko jazdí na trojkolke, učí sa skákať na jeden nohe, keď pochoduje pri hudbe, malo by pohybovať aj rukami, rado sa šmýka či hojdá. Postupne sa učí odopínať a zapínať gombíky. Veľa dieťaťu čítajte, i zložitejšie rozprávky, nové slová mu vysvetlite a neskôr používajte v bežnej reči. Dieťa sa rado prezlieka a vciťuje do iných postáv (lekár, princezná...), toto prestrojenie podporuje obrazotvornosť dieťaťa a vciťovanie sa do úlohy iných. Dieťa je schopné kvalitnejšie pracovať, usiluje sa ovládať štetec s vodovými farbami a nožnice so zaobleným hrotom. Z plastelíny dokáže spraviť guľku i valček. Umožnite mu častý styk s inými deťmi, začínajú sa formovať priateľské vzťahy s inými ľuďmi.

Kedysi si deti vystačili s handrovými bábikami a postieľkami zo škatúľ, možno šúpolienkami. Najväčšie zážitky mali zo stavania bunkrov (keď hovoríme o tom staršom veku) uprostred záhrady. Niekedy mám pocit, že im to stačilo, že by všetky tie krásne bábiky spoza výkladov drahých obchodov skončili o chvíľku v kúte a opäť by sa hrali len s tými handrovými. Ako dosiahnuť kvalitnú, rozvíjajúcu, fantáziu stimulujúcu hru u dieťaťa? Na otázky odpovedá Mgr. Eva Poláková, detská psychologička.

Kedy môžeme hovoriť o tom, že sa dieťa hrá?

Hra predstavuje základnú formu aktivity malého dieťaťa. Už jednoduché manipulačné činnosti dojčaťa možno do istej miery považovať za hru, pretože sa robia na spríjemnenie a bez vonkajšieho prinútenia, teda dobrovoľne. Zložitejšie činnosti, z ktorých možno odvodiť jednotlivé druhy hier, sa začínajú až v 2. roku života.

Je pre dieťa hra niečo ako práca? Čo všetko sa dieťa hrou učí?

Hra, učenie sa a práca majú mnoho spoločných vlastností: sú to zámerné činnosti, spoločensky podmienené, ktoré vplývajú na rozvoj osobnosti. V priebehu hry si dieťa osvojuje rozmanité vedomosti a zručnosti, v hre napodobňuje prvky ľudskej práce a neraz zhotovuje výtvory, do tvorby ktorých vkladá veľa úsilia tak, ako to robia dospelí pri práci. Hra nie je pre dieťa povinnosťou, ako je učenie sa, ale je uspokojením jeho potreby vykonávať nejakú činnosť. V hre robí také činnosti, ktoré ho v danej chvíli zaujímajú a jeho cieľom je príjemné prežívanie.

O hre podľa veku ste hovorili v článku Naučme dieťa hrať sa I. Prejdime k podmienkam, ktoré by sme mali pre dieťa vytvoriť. Ako by malo vyzerať miesto na hranie?

Priestor, v ktorom sa pohybuje malé dieťa, je miestom, ktoré musí byť podľa malého človiečika aj uspôsobené. Skúsme sa pozrieť na okolie dieťaťa z jeho perspektívy a jeho očami. Dočiahne na svoje hračky? Má dostatočne veľkú a stabilnú „pracovnú" plochu na hrové experimenty? Má v každej miestnosti, kde sa často pohybuje, vyhradené miesto pre jeho hračky? Má dostatok voľného priestoru na pohyb? Môže sa niekde slobodne zašpiniť či zmáčať? Má vytvorený súkromný kútik?

Moja stará mama spomínala svoju bábiku. Mala jedinú. Kedysi deti nemali taký veľký výber hračiek, ako je tomu dnes. Zrejme však nestačí nakúpiť množstvo hračiek a ráno ich vysypať doprostred miestnosti s príkazom: „Hraj sa!“

Často počuť sťažnosti zo strany rodičov na to, že ich deti majú veľmi veľa hračiek a predsa sa s nimi nehrajú, nevedia sa s nimi hrať. Príčin tohto javu je viacero.

Dieťa má príliš veľa hračiek

Ak pozorne sa dívame na hru dieťaťa, zistíme, s ktorými hračkami sa nehrá, ktoré sú preň príliš zložité či jednoduché, o ktoré nemá záujem. Nemajme strach všetky neaktuálne hračky odložiť preč z dosahu dieťaťa a ponechať len tie, ktoré pri hre využíva. Môžeme ich odložiť napr. do pivnice či ku starým rodičom a po čase sa k nim opäť skúsiť vrátiť. Predmet, ktorý dieťa spoznalo a pomocou hry zvládlo, stráca preň na príťažlivosti.

V hračkách je neporiadok

Sú nahádzané vo veľkých škatuliach jedna cez druhú. Sú nekompletné, rozbité, pomiešané. Pre dieťa stratili svoju príťažlivosť. Dieťa si nevie samo dať rady s ich roztriedením. Hračky je potrebné mať roztriedené podľa druhov či náplne hry a uložiť do škatúľ, košíkov či na poličky. Iba ak ich dieťa vidí konkrétne pred sebou, dokáže si vybrať to, o čo má práve záujem na hranie.

Hračky sú nekvalitné

Nekvalitne vyrobené hračky - napr. stavebnice, ktoré po spojení nedržia, prípadne sa len veľmi ťažko do seba zapájajú, ťahacie hračky, ktoré sú nestabilné a stále padajú, zle vyrezané vkladacie tvary, ktoré do podkladovej dosky nezapadajú - sú pre dieťa len zdrojom frustrácie. Nebojte sa nekvalitné hračky vyhodiť a radšej sa zamerajte pri svojej kúpe naozaj na kvalitné, hoc i drahšie hračky.

Hračka nebola dieťaťu dostatočne predvedená

Vo väčšine prípadov treba dieťaťu hračku najprv ukázať, porozprávať mu o nej, predstaviť, predviesť, postupom času ukazovať na jej ďalšie možnosti. Mnohé hračky dieťa bez rodiča vysype a rozhádže po zemi. Dieťa sa však chce naučiť sa hrať s novou hračkou. Ukážte mu preto, ako hračka funguje, ukážte mu možnosti hry s ňou, dajte mu názorný návod, ako sa vkladajú dieliky do vkladačky, či ako sa skladá skladačka a stavia železnica. A až potom nechajte dieťa, aby ju objavovalo svojím vlastným tempom a spôsobom.

Kedysi som si myslela, že dieťa trošku vyrastie, ja si sadnem, dám si kávu a ono sa bude hrať samé. Starší syn (4 r.) sa už niekedy prehrá sám aj hodinku. Ale začalo to len nedávno... Malá má teraz dva a pol roka a keď nie som s ňou, často príde za mnou, vezme ma za ruku, odvedie do detskej izby, povie, s čím sa ideme hrať (vláčik, kocky, čítať...), ukáže mi, kam si mám sadnúť a ešte mi aj povie, čo mám robiť (poskladať koľajničky a pod.). Hráme sa spolu. Akonáhle odchádzam, prestáva sa hrať. Nie vždy je tomu tak, niekedy si nájde svoju činnosť a hrá sa sama.

Dieťa sa potrebuje hrať sociálne hry. Do troch rokov sa nachádza v štádiu tzv. paralelnej hry (hrá sa osamotene vedľa rovesníka) a najdôležitejším hrovým partnerom je mu v tomto období rodič, ktorý dokáže nasledovať hru dieťaťa a vnášať do jeho hry nové prvky adekvátne úrovni dieťaťa. Prijmime čím častejšie výzvu od dieťaťa: „Poď sa so mnou hrať!" Prijmime ju vždy, ak máme čo len trocha voľného času. Dieťa sa chce učiť, chce aby sme mu ukazovali nové možnosti, aby sme ho povzbudili, aby sme mu trochu pomohli, aby sme mu prostredníctvom každej novej skúsenosti viac poodchýlili dvere do skutočného života. Treba však aj povedať, že nesmieme podľahnúť tyranii zo strany dieťaťa. Inými slovami povedané, je dôležité vyvažovať čas, kedy sa budeme hrať spolu s ním a kedy ho budeme motivovať, aby sa hralo samé. Ono sa aj to chce naučiť, len potrebuje pomoc v prvom rade od nás -rodičov.