Znaky používajú deti aj dospelí od nepamäti. Skúste napríklad bez použitia slov povedať „áno“, „nie“, „neviem“, „je mi to jedno“, „doľava“, „spať“ – ide to, že? Keď sa chcete dohovoriť s niekým, kto nehovorí tým istým jazykom, zvládnete to tiež často pomocou znakov. Deti učíme mávať „pá, pá“ a kývať hlavou na súhlas. Deti si samy vytvárajú znaky, aby sa s nami podelili o svoj svet. Ako napríklad mávanie rukami akoby krídlami, aby nám povedali, že vidia vtáčika alebo dýchajú s otvorenou pusou a vyplazeným jazýčkom ako psík, aby nám ukázali, že je tam pes. Učenie znakovej reči je len ďalší krok v prirodzenej vývoji komunikácie u detí. Necháme ich kreativitu rozvíjať pri „vývoji“ vlastných znakov a ešte im pomôžeme tým, že ich učíme ďalšie znaky. Výsledkom je krásne puto, ktoré sa vytvorí medzi bábätkom a rodičom, ktorý si spolu výborne rozumejú.

 Niektoré mamičky si myslia, že znakovanie je len pre tých, čo nedokážu porozumieť tomu, čo ich batoľa chce. Pretože s dieťaťom trávia celý deň, tak väčšinou už ľahšie pochopia čo chce. Znaková reč nám však umožní rozumieť oveľa viac. Väčšina toho o čom celý deň hovoríme nemá so zariaďovaním najnutnejšieho nič spoločné – rozprávame sa preto, aby sme sa podelili o svoje zážitky, pocity, aby sme sa pobavili. A tak isto je to aj s malými deťmi. Rodičia sú často prekvapení, že ich dieťa nezačne so znakmi ako „JESŤ“ alebo „MLIEČKO“, ale so znakmi ako „ČAPICA“ alebo „KYTIČKA“ – to je jasný dôkaz, že i pre deti je komunikácia oveľa viac, než si povedať o to najnutnejšie.

 Niektoré mamičky si myslia, že znakovanie je len pre tých, čo nedokážu porozumieť tomu, čo ich batoľa chce. Pretože s dieťaťom trávia celý deň, tak väčšinou už ľahšie pochopia čo chce. Znaková reč nám však umožní rozumieť oveľa viac. Väčšina toho o čom celý deň hovoríme nemá so zariaďovaním najnutnejšieho nič spoločné – rozprávame sa preto, aby sme sa podelili o svoje zážitky, pocity, aby sme sa pobavili. A tak isto je to aj s malými deťmi. Rodičia sú často prekvapení, že ich dieťa nezačne so znakmi ako „JESŤ“ alebo „MLIEČKO“, ale so znakmi ako „ČAPICA“ alebo „KYTIČKA“ – to je jasný dôkaz, že i pre deti je komunikácia oveľa viac, než si povedať o to najnutnejšie.

Toto je snáď najčastejšia otázka, ktorú mi mamičky dávajú. Dobre to poznám, či máme jedno alebo viac detí, času veľa nie je. Výhodou znakovania je, že to vlastne nezaberie žiadny čas na viac. Po tom, čo sa naučíte ako na to, znakovanie sa stane súčasťou každodenných aktivit a nie je potreba si na to vyhradiť čas na viac. Dokonca to čas ušetrí. Keď si dieťa vie povedať, čo chce, tak všetko je hneď jednoduchšie. A ako dlho to trvá sa naučiť ako na to? Možnosti je niekoľko, môžete si kúpiť a prečítať knihu alebo vyhľadať informácie na Internetu, čo môže zabrať dosť času. Alebo sa môžete zúčastniť Seminára pre rodičov o Baby Signs programe. Seminár trvá dve hodiny a naučí Vás všetko potrebné, aby ste mohli znakovú reč Vaše dieťa hneď začať učiť.

Každý otecko má samozrejme iný prístup, ale často počujeme o tom, že hlavne oteckovia, ktorí často trávia veľa času v práci, sú nakoniec najväčšími propagátormi znakovania. Je to preto, že zaneprázdnený otecko má väčšie problémy sa s batoľaťom dohovoriť. Často príde domov po dlhom dni a dieťa sa snaží o niečo si povedať, ale otecko, ktorý s ním netrávi toľko času ako mamička nepochopí, čo chce. Nastupuje mrnčanie a niekedy aj slzičky a otecko už volá mamičku, aby pomohla „preložiť“ čo to vlastne dieťa chce. V okamžiku, keď sa dieťa naučí znakovú reč, sa jednoducho s oteckom dohovorí a ich vzťah tak zosilnie.

Znakovanie je vítaným pomocníkom pri zbližovaní súrodencov. Často to pomôže prekonať žiarlenie a pocity menejcennosti z toho, že rodičia venujú čas batoľaťu. Staršie dieťa sa ľahko naučí znaky a môže malého súrodenca znaky učiť. Dieťa potom pociťuje hrdosť a zvyšuje si sebavedomie.

Naopak, znaky vytvoria akýsi most medzi jazykmi. V Amerike je bežné, že deti vyrastajú v tzv. dvojjazyčných domácnostiach, takže tato otázka bola tiež skúmaná a výsledok je potešujúci. Znaky deťom pomôžu spojiť si význam obidvoch odlišných slov s jedným znakom a pochopí tak, že jednotlivé pojmy môžu byť vyjadrené rôznymi zvukmi (slovami).

Začať môžete prakticky kedykoľvek než sa dieťa naučí hovoriť alebo v dobe, kedy už pozná niekoľko slov, ale stále ešte nie je schopné hovoriť o všetkom, čo ho zaujíma. Deti sa naučia prvé znaky najskôr tak okolo desiateho mesiaca a väčšina detí začína používať znaky okolo prvých narodenín.

Toto bola jedna zo základných otázok, ktoré si autorky programu položili pri svojich štúdiách. Odpoveď bola jednoznačná – je tomu práve naopak. Deti, ktoré znaky používajú, rýchlo predbehnú svojich vrstovníkov v schopnosti sa vyjadrovať. Často sa znakovanie prirovnáva k učeniu chodenia. To, že sa dieťa naučí liezť ho tiež neodradí od toho, aby sa naučilo chodiť, ale naopak ho to motivuje k tomu, aby sa naučilo chodiť.

Tak toto bola otázka, ktorú si položila psychologička Catherine Brownová a z publikovaných výsledkov jej práce vyplýva, že používanie Programu Baby Signs je užitočným zásahom pre deti s oneskoreným vývojom reči. V porovnaní so skupinou deti, ktoré znakovú reč Baby Signs nepoužívali, znakujúce deti s oneskoreným vývojom reči dobehli svojich vrstovníkov vo vývoji reči oveľa skôr. Je však potreba rozlišovať deti s oneskoreným vývojom reči, ktoré začínajú neskôr hovoriť, ale reči rozumejú a deti s poruchou reči, ktoré nielen že nehovoria, ale tiež reči nerozumejú.